Halič/Bratislava
15. júla (TASR) - Hana Ponická nebola iba poprednou slovenskou
prozaičkou, prekladateľkou a publicistkou, ale aj aktívnou bojovníčkou
proti totalite a signatárkou Charty 77. V piatok 15. júla uplynie od jej
narodenia 100 rokov.
Hana Ponická sa narodila 15. júla 1922 v obci Halič pri Lučenci v rodine
sudcu. Detstvo a mladosť prežila v rodnej obci, Košiciach, Banskej
Bystrici a Martine. Študovala na gymnáziách v Košiciach a Bratislave,
kde aj v roku 1940 zmaturovala.
Po strednej škole sa rozhodla pre vysokoškolské štúdium medicíny na
Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity (v súčasnosti Univerzita
Komenského) v Bratislave, ktoré však nedokončila. Aktívne sa zapojila do
Slovenského národného povstania (SNP).
V rokoch 1948 až 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ
Štefan Žáry v tom čase ako dopisovateľ Československej tlačovej
kancelárie (ČTK). Po návrate do Bratislavy bola v rokoch 1951 až 1953
vedúcou redaktorkou Výskumného oddelenia zdravotníckej osvety a v
nasledujúcich rokoch pôsobila ako profesionálna spisovateľka,
prekladateľka a publicistka. V rokoch 1968-1972 bola redaktorkou denníka
Smena.
V roku 1972 ju normalizačná komisia zbavila zamestnania so zákazom
publikovať. Presťahovala sa do dediny Lukavica, kde bola v rokoch 1977
až 1989 ako disidentka neustále prenasledovaná. V roku 1977 sa stala
jedným zo signatárov Charty 77.
Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola 14. augusta 1989
spolu s členmi tzv. bratislavskej päťky - s Jánom Čarnogurským,
Miroslavom Kusým, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým - zatknutá a
súdená. Ján Čarnogurský aj Miroslav Kusý boli uväznení vo vyšetrovacej
väzbe, zvyšní členovia stíhaní na slobode. V novembri 1989 boli všetci
postupne oslobodení.
Do literárneho diania vstúpila Hana Ponická už počas stredoškolských
štúdií. V tvorbe pre deti knižne debutovala zbierkou rozprávok zo života
zvierat Slávikove husličky (1953). Vo svete prírody zostala aj v knihe
Medvedí rok (1955).
Z jej detských prác si najväčšiu obľubu získali príbehy zo života
svojráznej postavičky Štoplíka, ktoré vyšli v troch dieloch - O
Štoplíkovi (1961), O Štoplíkovi, kým do školy nechodil (1991) a Ako
Štoplík do školy chodil-nechodil (1991). Druhý a tretí diel knihy o
Štoplíkovi vyšiel až v roku 1991 preto, lebo komunisti v roku 1977
vydanie knihy zastavili.
Z tvorby pre dospelých možno spomenúť knihu Ábelovský dom (1959), v
ktorej priblížila čitateľovi rodný novohradský kraj, ďalej zbierku
poviedok Prísť, odísť (1964) a Bosými nohami (1968) alebo
dokumentárno-beletristické dielo Milan Rastislav Štefánik – hrdina sa
vracia (1991).
Obdobie disidentského hnutia svojho života spracovala v autobiografickej
knihe Lukavické zápisky (v roku 1989 dielo vydalo Škvoreckého exilové
vydavateľstvo, na Slovensku kniha vyšla až v roku 2004). Ide o
spomienkovo ladenú prózu, ktorá je pozoruhodným literárnym dielom o
láske, manželstve, priateľstve a solidarite ľudí.
Spisovateľka sa okrem bohatej autorskej tvorby venovala aj prekladaniu z
maďarčiny, francúzštiny, nemčiny a taliančiny. Z týchto jazykov
preložila mnohé základné diela z klasiky i modernej literatúry. Na námet
prózy Hany Ponickej bol nakrútený film Zlatá réva (1977).
Disidentka a spisovateľka Hana Ponická, nositeľka Radu Ľudovíta Štúra I.
triedy (2002), zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85
rokov, pochovaná je v rodnej obci.
0